Túžba po zmene

Skutočná túžba po zmene nás nasmeruje k pevnému bodu (niekde vo vesmíre), ktorý veľmi chceme spoznať. Samotné nasmerovanie je ale len tabuľkou na križovatke. Rozhodujeme sa (slobodne, ako je to len možné) pre prvý krok na ceste, kde možno každý z krokov nasledujúcich bude skúškou našich schopností myslenia, odriekania a trpezlivosti. Ak ale prvý krok neurobíme, budeme si pripadať ako zbabelci, ktorí sa týchto skúšok boja.

Vlani sme začali “odhadzovaním záťaží z balóna”.
Vzniesli sme sa (snáď) vyššie. Jules Verne by z nás mal určite radosť. Ešte ale nevieme, kam nás vietor, až raz budeme musieť pristáť, zaveje práve v dôsledku tejto zmeny výšky vzduchoplavby. Bude to oáza, či púšť?

Tento rok chceme “pretvárať sami seba”.

Zamysleli sme sa už nad tým, čo je obsahom túžby po zmene seba samého?
Ak nedáme aspoň približný náznak obsahu zmeny, môžu nás obviniť z pozérstva, žongľovania so slovami, z blúdenia v kruhu, z “l´art pour l´art” – izmu.

Ak prijmeme premisu, že dobro je krásne, nie túžba po zmene seba samého vlastne túžbou uvidieť krásu v akejkoľvej jej podobe?

Body prechodu

Zamysleli sme sa, prečo sa čas prijímania (našich vlastných) predsavzatí tak magicky kryje s časom osláv (vlastných okoliu), konaných spravidla v ročných intervaloch (zber úrody, narodeniny, výročia úmrtia, slnovraty, či…prechod rokov), ktoré s našimi životmi nijako priamo nesúvisia? Čas bol vymyslený “jen aby lidi věděli od kdy do kdy a co za to”. Musíme so zmenami čakať na rôzne výročia? Roky a storočia sú tvorené okamihmi.

Nemohli by sme bod prechodu umiestniť do ktoréhokoľvek okamihu nášho života?
Šanca na uskutočnenie našich zmien sa tým môže významne zvýšiť!

Odpovede na položené otázky sú novými otázkami. Tak ako je ními každý ďalší krok na našej (určite krásnej) ceste. Kým ale budú existovať otázky, bude existovať tajomstvo. Kým bude existovať tajomstvo, bude prečo dýchať.

Šťastný nový rok 2011!