Nedávno som natrafil na raiting magazínu Fortune, ktorý zrejme všetci poznáte, „100 Best Companies to Work For“.

Zaujala ma informácia, že viac ako 1/3 týchto podnikov praktizuje koncept vedenia slúžením. To znamená, že najlepšie vedené podniky sú aj nadmieru trvalo udržateľne úspešné.

Kedže som majiteľom stredne veľkej firmy, je mojim cieľom dlhodobo udržateľná finančná prosperita. Rád sa nechávam inšpirovať novými teóriami, najmä ak sú úspešne overené praxou svetových korporácii.

V minulosti som sa pokúšal praktizovať rôzne štýly vedenia podniku. Pozitívny efekt bol vo veľkej miere krátkodobý. Počiatočný zápal vystriedal návrat k zaužívaným stereotypom. Preto vo mne koncept vedenia slúžením vyvolal neobvyklú zvedavosť.

Postupne som sa dostal k rôznym informačným zdrojom. Na moje veľké prekvapenie som objavil spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výukou manažérov v štýle konceptu vedenia slúžením. Asi vás neprekvapí, že som u jednej z nich školenie Servant Leadership absolvoval. Či to bola dobrá investícia sa ukáže v dlhodobom horizonte, priznávam však, že jednoduchosť a prirodzenosť tejto teórie si ma celého získala.

Dnes by som sa s vami rád v krátkosti podelil o prístup k pozícii lídra. Vnímanie tejto pozície je z pohľadu konceptu riadenia službou úplne obrátené, než ako ho definovali predchádzajúce teórie. Líder sa prestáva pýtať „Čo môžem urobiť s ľuďmi, aby robili to čo od nich vyžadujem?“. Zameriava sa na ľudí a rieši ich potreby. „Čo môžem urobiť pre iných, aby sa ďalej individuálne rozvíjali a mohli úspešne realizovať spoločné, firemné ciele?“ Vedúci manažér, ktorý ide cestou riadenia službou, je pozorný k rastu a rozvoju tých, s ktorými pracuje, vrátane partnerov, zamestnancov a zákazníkov. Rozvíja aktívne počúvanie, empatiu, intuíciu a zameriava sa na ozdravenie kolektívu.

Na moje prekvapenie táto teória, nie je úplne nóvum. Vedenie slúžením bolo príznačné pre Tomáša Baťu. Slúžil ľuďom, ktorých zamestnával. Výsledkom bola dlhodobá prosperitu podniku aj zamestnancov.

Je to vlastne prirodzené. Ľudia sú viac motivovaní, ak nie sú iba prostriedkom na dosiahnutie cudzích cieľov. Ak sú stredobodom pozornosti a súčasťou celku,  snažia sa o dosiahnutie zisku, ale lepšie znášajú aj prípadnú stratu. Následne pri zachovaní potrebných štandardov, nastupuje spätná väzba, ktorou je zvýšenie záujmu o prácu, zvyšovanie efektivity práce, dobré pracovné vzťahy a celková prosperita firmy.

Iste so mnou budete súhlasiť, že to znie viac ako kapitola z psychologickej príručky a nie ako teória manažmentu. Trendy sa menia a kto chce byť úspešný podnikateľ a obľúbený zamestnávateľ, musí na sebe pracovať.

V ďalšom pokračovaní môžeme postupne rozvíjať oblasti, ktoré táto teória vedenia ľudí považuje za kľúčové.

Autor: Martin Zibrín