Rabín Zev Stiefel sa narodil v roku 1978 v USA v meste Atlanta v štáte Georgia. Je slovenským rabínom.

Zaujíma nás, ako ste sa dostal do Európy?

Ktoré miesto máte najradšej?

Moje najobľúbenejšie miesto je to, kde nachádzam zmysel. Práve v tejto chvíli je také miesto Slovensko, tu vidím opodstatnenie. Mám Slovensko najradšej, lebo tu vykonávam svoju misiu.

Žijete s manželkou a štyrmi deťmi. Ako sa im tu páči?

Ako sa im páči? Páči sa im. Zvykli si, pretože si zvyknúť potrebovali. Pravdaže nám chýbajú bežné veci, ktoré by sme mali v Amerike, ale neobťažuje nás to. Ak robím to, čo chcem robiť, všetko ostatné je druhoradé. Oni to vidia rovnako. Moja žena, aj moje deti vedia, že tu máme cieľ, misiu a sú veľmi šťastní. Sú tu pravdaže výzvy, ale stále sme veľmi šťastní, že sme spolu na Slovensku.

Ak to nie je príliš osobná otázka. Máte chlapcov alebo dievčatá?

Mám 3 dievčatá a jedného chlapca. Najstaršie dieťa má 8, ďalšie takmer 6, potom 3 a 1,5 roka.

Pravdepodobne tu chodia do školy…

Vlastne tie menšie vozím do židovskej škôlky v Bratislave takmer každý deň. Som veľmi zásadový židovský rabín. Je dôležité mať židovské vzdelanie. Takže ich budem voziť do židovskej škôlky, kým nebudú mať 6 rokov. Máme zaujímavý medzinárodný vzdelávací systém. Je to škola cez internet, takže chodia do online školy. Je to ako normálna škola, akurát majú viac predmetov, než sa učí v bežnej triede. Je to tiež skúška sociálnej interakcie. Ale robíme, čo môžeme. Chodia do online školy a zabezpečujeme im viac sociálnej interakcie, aby dosiahli naplnenie.

Teda sú doma s matkou a učia sa bez nutnosti chodiť do školy.

Presne. Sú doma, ale súčasne tak ako každé iné dieťa v triede, majú rovnakú zodpovednosť dodržiavať časové termíny, robiť úlohy, pripravovať sa na vyučovanie.

Vieme, že ste rabín pre Piešťany a okolie a zistili sme, že židovská obec má niekoľko desiatok členov. Ako vyzerá váš bežný deň?

To je ťažké povedať. Počas školského roka cestujem denne do Bratislavy. Obyčajne odchádzam okolo siedmej ráno a vraciam sa okolo piatej. Mám kanceláriu pri Michalskej bráne a robím všetko, čo je potrebné. Počas leta nepotrebujem dochádzať, takže mám volnejší deň, ale viac som zaneprázdnený starostlivosťou o deti. Tiež mám iné ciele práce, ktorú vykonávam. Často cestujem do Košíc. Aspoň raz týždenne sa odtiaľ vraciam. Cez víkend som často s turistami. Menej času trávim so študentami, pretože nemajú školu, sú na prázdninách. O to viac času venujem turistom. Je to veľmi flexibilné, prispôsobujem sa aktuálnej situácii.

Zaujímalo by nás, aké služby poskytujete turistom, ktorí prichádzajú z Izraela?

Je to veľmi dobrá otázka. Som tu v Piešťanoch z veľmi dobrých dôvodov. Vybrali sme si Piešťany nielen ako pekné mesto. Hlavným dôvodom sú tisícky turistov, hlavne z Izraela, z Ruska, niekoľkí z U.S.A, Kanady a Austrálie. Som tu, aby som im poskytol židovské útočište. Mám síce v hoteloch obmedzené podmienky, no doteraz mi zvykli poskytnúť miestnosť na modlitby. V piatok večer máme bohoslužby, ktoré pozostávajú z požehnania chleba a vína, špeciálneho chleba „challach“, ktorý moja manželka sama pripravuje. Spievame, modlíme sa. Verím, že budem môcť v budúcnosti rozšíriť svoje aktivity. Nedokážeme momentálne poskytnúť košér jedlo vo väčšom množstve a tiež sociálne kontakty vo väčšom meradle. Bránia nám v tom aj niektoré európske zákony týkajúce sa stravy. No akonáhle prekonáme tieto prekážky, plánujeme rozširovať aktivity, otvárať centrá, ktoré môžu pomôcť ľudom.

Máte tu synagógu a ako je to s košér jedlom?

Iste je vám zrejmá situácia, ktorá nastala v Európe po 2. svetovej vojne. Európa bola plná Židov, synagóg. To je aj situácia v Piešťanoch. Hlavne medzi rokmi 1920-1940 tu bola veľmi veľká židovská komunita, ktorá mala okolo 3 tisíc členov, neviem presne. Vlastne tu boli 2 komunity. Náboženská a sionistická. Všetci však nosili dlhé brady a pokrývky hlavy, ktorým hovoríme „kipa“ (jarmulka). Hneď tu za rohom (Kolonáda), tam kde je dnes nákupná zóna, bola židovská škola. Bola tu aj synagóga a košér mäsiar. Piešťany sú celkom malé, ciže všetko je v okolí centra mesta. A bol tu aj kurací trh, kam si ľudia chodili kupovať kurčatá na sobotu. Bola tu veľmi silná židovská obec. Tiež tu bola druhá synagóga za budovou pošty. Bola z nejakého mne neznámeho dôvodu zničená. Teraz je tam parkovisko. Takže teraz tu nie je synagóga, ale nie je ani potrebná. Nie je to len súčasť histórie, je to aj miesto bohoslužieb, kam sa ľudia chodia modliť. Synagóga však môže byť tam, kde sú ľudia. Preto poskytujem služby v kúpeľoch Pieštany na ostrove. Nie je tu synagóga so všetkým, čo to obnáša, ale máme tu priestor, kde poskytujeme služby. Od kúpeľov vďačne dostávame miestnosť.

A ako je to s košér jedlom?

Je tu množstvo prísad, ktoré môžete kúpiť napríklad aj v Tescu alebo inom supermarkete, ktoré sú košér. Len napríklad ovocie a zelenina, cukor, kakao, soľ, niektoré druhy olejov, talianské bezvaječné cestoviny. Základné potraviny sa dajú na Slovensku ľahko zohnať. Sú tu tiež ľudia, ktorí konzumujú miestne mlieko a niektoré mliečne produkty. My máme mliečne výrobky a iné košér potraviny z Viedne, kde je veľká židovská komunita s množstvom židovských obchodov a synagóg. Niektoré potraviny si nechávame doviezť z Anglicka za najlepšiu cenu najlepšiu kvalitu. Je to dosť o plánovaní, ale nakoniec to nie je problém. Našli sme systém, ktorý nám funguje.

Minule sme rozprávali o košér reštaurácii v Bratislave, že je viac pre turistov ako ortodoxných Židov, ak som správne porozumel.

Je to tak, že v čase vzniku to bola košér reštaurácia a teraz je opäť. Medzitým, tak 6, 7 rokov, nebola košér, volala sa židovská reštaurácia, čo mohlo byť zavádzajúce. Teraz je pod supervíziou slovenského rabína Barucha Mayersa, ktorý ručí za to že je všetko košer. Je to striktný dohľad, je to jeho práca, dohliada na chod podniku celý deň. Je ortodoxným Židom, s bradou a pokrývkou hlavy, teda všetko, čo musíte mať aj so skúsenosťami a znalosťami. Ciže on dohliada na reštauráciu, ktorá je teraz veľmi vychytená. Ja som tam ešte nebol, ale moja žena tam bola 2-krát a páčilo sa jej.

Košér potraviny na internete majú malé známky kvality, majú to aj košér potraviny na Slovensku?

Nie, nemáme až taký komfort ako väčšie židovské komunity. Čo vlastne znamená tá známka? Tá známka znamená, že niekto má danú vec pod dohľadom a potvrdí, že je v poriadku. Takže my to nemáme, nie je tu ani požiadavka, mať to. Ale to, čo kupujem, konzultujem s rabínom, ktorý má viac skúseností. V Anglicku neexistuje tá známka, len zoznam odporúčaných produktov.

Pochádzate z U.S.A a žili ste na mnohých miestach v Európe. Čo hovoríte na multikulturalizmus a problémy s ním spojené?

Čítam správy a práve som správy z Anglicka zachytil. Privádza ma to k jednému záveru, nikdy si nebyť ničím istý. Nemyslím obávať sa a žiť v strachu, ale byť v strehu. Z akejkoľvek z týchto udalostí, keď je páchaná kriminalita, musí ísť posolstvo, dívaj sa za seba (Watch your back). V Anglicku žije veľa terorostov. Neveril by som, že to môže dôjsť do tohto štádia. Takže záver môže byť, že kedykoľvek sa stane tragédia, nikdy nevieme, kde sa to stane, musíme sa poučiť. To je dôležité.
Neviem, či o tom informovali slovenské médiá, ale bol tu incident v židovskej komunite pred 3 týždňami. V médiách boli šialené správy. Ľudia boli zabití a unesení, čo je náročné najmä pre rodiny pozostalých. Dôležité je poučenie sa. Musíme ochraňovať naše deti, nesmieme zabudnúť byť dobrí a veľmi opatrní. Takto ja vnímam tieto veci. Treba byť opatrný.

Poďme k príjemnejšícm témam. Čo rád robíte?

Jedna z mojich obľúbených aktivít je spev. A moja ďalšia obľúbená činnosť popri rodine je dokončovanie práce, ktorú robím. To je to, čo rád robím. Vychutnávam si to, čo práve robím.

Aké sú vaše plány na ďalšie roky? Návšteva USA?

Každoročne navštevujem USA a Kanadu. Plánujem vybudovať centrum v Pieštanoch, ktoré by slúžilo turistom, študentov a domácim. A tiež rozširovať svoje aktivity s tymito troma skupinami, ktoré som spomenul.

Prajeme vám, aby sa vaše plány splnili a ďakujem za rozhovor.

Autor: – DC

Překlad z anglického jazyka do slovenského jazyka: Jana Charvát Janechová